Cirkevný biznis

KÚPA NÁDEJE
Koho by ste zvolili za najlepšieho obchodníka na svete? Warren Buffetta? Billa Gatesa? Rockefellera?
Kto dokáže predať niečo, čoho výroba ho nestojí nič a je dosť možné, že to čo predáva ani neexistuje? Odpoveď je nad slnko jasná – CIRKEV. Táto inštitúcia už po mnohé stáročia vykonáva tú najgeniálnejšiu obchodnícku činnosť akú ľudstvo kedy vymyslelo.
Jej genialita spočíva v tom, že dokázala ľuďom po neuveriteľne dlhé obdobie diktovať spôsob života, prinútila ich vzdať sa svetských pôžitkov a výmenou za to im dala čo? Prísľub posmrtného života.
No nie je to geniálne? Sľúbiť ľuďom niečo, čo si nemôžu overiť či existuje, jediné čo môžu je tomu veriť. A chcú tomu veriť. Že myšlienka posmrtného života je pravdivá ľudom nenahovárajú len ostatní veriaci, ale aj akýsi vnútorný hlas, ktorý sa zázračne zosiluje čím je smrť bližšie (jasným dôkazom je vekové rozloženie pravidelných návštevníkov bohoslužieb).
Ľudia totiž chcú veriť že ich život nekončí smrťou, že je za tým niečo viac. Cirkev túto ľudskú potrebu využíva a ponúka svojim ovečkám spasenie a nekonečný život v Božom kráľovstve. Stačí ak sa budete riadiť ich normami a občas prispejete na zatekajúcu strechu v kostole (vo veľmi výnimočných prípadoch stačia kňazom ku šťastiu mladí miništranti…).

IDEÁLNY PRÍPAD
Takže človek žije podľa ich pravidiel, pomáha kňazom a cirkvi ako len môže. Zasvätí tomu svoj život a napokon, ako každý, zomrie. Svoj dlh voči cirkvi splnil. A posmrtný život nikde. Čo teraz urobí? Pôjde sa dovolávať plnenia svojej pohľadávky pred boží súd? Naserie sa, vstane z hrobu a v mene spravodlivosti si to pôjde s cirkevnými otcami pekne vyriadiť? Nie!! Neurobí nič, pretože je mŕtvy. Cirkev teda žne plody a úžitky zo svojich ovečiek a keď majú plniť svoju časť dohody, tak posmrtný život nikde. Tomu vravím – DOBRÝ OBCHOD.

REALITA
To bol prípad, keď človek žije podľa presne popísaných pravidiel daných cirkvou. Avšak keď sa rozhliadneme okolo, tak vidíme, že podľa týchto pravidiel prakticky nikto nežije, a to preto, že sa podľa nich v súčasnej spoločnosti ani viac-menej žiť nedá a dnešná konzumná spoločnosť nimi žiť ani nechce.
Keďže sa ovečky nesprávajú tak, ako cirkev káže, mali by ísť do pekla. To by sa však ľudia po prvom hriechu na pravidlá cirkvi vykašlali a užívali si život, kým pôjdu do pekla. Pre tento prípad má cirkev záchranné koleso, stačí aby ľudia oľutovali svoje činy a cirkev ich prijme späť s otvorenou náručou. Týmto sa cirkev chráni pred prílišným ubúdaním veriacich a tým aj úbytku vplyvu a majetku, zároveň si veriaci môžu trochu užiť svetského života, pretože im bude odpustené.
Všetci si nádherne klamú a tvária sa, že všetko je ako má byť: Cirkev ponúka niečo čo nemôže ponúknuť, ľudia sa tvária že žijú ako by podľa cirkvi mali žiť, prípadne svoje činy z “úprimnosti duše” oľutujú. Ó – a všetci tvrdia že veriaci pôjdu do neba. Nádherná súhra lží. Všetci sú spokojní. Tomu vravím – DOBRÝ OBCHOD.

ZÁVER
V závere by som chcel poukázať na zmysel odluky cirkvi od štátu. Nevidím totiž dôvod, prečo by všetci občania mali prispievať na to, aby si veriaci chodili pravidelne klamať do kostola. Keď si chcú klamať nech si klamú, ale za svoje. Keď si budem chcieť vypočuť klamstvá, tak mi stačí zapnúť v televízii nejakú politickú diskusnú reláciu. A keď budem chcieť klamať sám seba, tak sa postavím pred zrkadlo a sám seba sa spýtam: „Čo za fešáka sa to na mňa odtiaľ pozerá?“.
Napokon, v niektorých krajinách je odluka cirkvi od štátu jeden z atribútov právneho štátu. Tak prečo sa tomu brániť? Prečo sa téme odluky alibisticky vyhýbame? Páni politici?

“Neverím v posmrtný život, a tak nemusím tráviť celý môj život v strachu pred peklom, alebo v ešte väčšom strachu pred nebom. Nech sú muky pekla akékoľvek, myslím že nuda v nebi by bola ešte horšia.”
Isaac Asimov

zdroj : http://panm.blog.zoznam.sk/2009/01/23/cirkev-najlepsi-obchodnik-na-svete